Ádej a Áska V. - O sud.
Bol si ako veľká voda, ktorá ma strhla so sebou - rýchla a zúrivá, neúprosná a nemilosrdná. Avšak vždy s hlavou nad hladinou - nikdy si ma nenechal nadýchnuť sa vody či klesnúť na dno. Tvoje prúdy udávali smer môjmu životu a ukazovali mi svet dovtedy, kým som sa v ňom nenaučila plávať. Pochopila som, že tvoje vody nikdy neboli kruté ani pomstychtivé, nenásytné či bezohľadné...bol to život, ktorý plynul spolu s tebou a unášal Lásku spolu s Nádejou, ukazujúc im skutočný život.
A tak sa stalo, že nás tvoje vody priviedli až na ostrov, kde sme si mali na chvíľu oddýchnuť. Aspoň to sme si mysleli. Netušili sme, že život nenechá nikoho oddychovať...že všetko čo spraví, má svoje dôvody. Život nemá čas váhať. Nemá čas spať.
Stretli sme Osud. Bol veľmi zvláštny, jeho hmlistá podoba nám nedovolila hľadieť mu do tváre a ani jeden z nás si nebol istý, či skutočne existuje, či nie je iba obyčajný preľud. Opýtal si sa ma, či ho vidím, či verím v Osud, no ja som pokrútila hlavou.
Ako by mohla Nádej veriť v Osud? To by skôr voda mohla chcieť byť ohňom. Pre nádej Osud neexistoval.
Povedal si, čo sa má stať stane sa.
Prikývla som. Ale nikdy nevieš, čo všetko sa môže stať.
Ticho si na mňa hľadel. Mohli sme si sľúbiť, že budeme spolu naveky? Že sa budeme večne milovať? Že sa nikdy neopustíme?
Nemohli.
Ani jeden z nás nikdy nesľuboval. Žili sme okamihom. Žili sme jeden druhým. Nevedeli sme, čo príde, nesľubovali si večnú lásku - na čo aj? Láska žila prítomnosťou. A chcela to naučiť všetkých, tak ako nás Život naučil, ako sa dívať na Osud.
Ani jeden z nás netušil, čo nás čaká. Nevedel to ani Osud, hoc tam stál, hľadel na nás a vyzeral taký stratený a zúfalý, vyčerpaný a vyžmýkaný.... Láska to chápala. Láska vedela, že kvôli nej veľa ľudí verí na Osud. Osud vedel, že kvôli nemu veľa ľudí trpí. Nádej zachraňovala, hoc niekedy aj hlúpo. A Život sa nás snažil naučiť žiť, nech to stálo čokoľvek.
Prenechali sme Osud svojmu osudu a skočili späť do rieky. Kto sa odváži povedať, čo príde? Kto sa odváži povedať, že sme si súdení? Kto sa odváži sľubovať Lásku...? To všetko je predsa tak jednoduché.
My sme sa odvážili miesto slov skutočne žiť. Milovať bez hlúpych sľubov. Veriť v Lásku, nie v Osud.
