Ádej a Áska
Stála som tam a pozorovala Lásku, ako prelieta z jedného človeka na druhého. Robila s ľuďmi zvláštne veci, ktoré som nechápala. Videla som ako sa držia rukami, no ich srdcia sa nedotýkali. Bozkávali sa a ich pery pritom ostávali chladné, iba ich oči blúdili po ostatných ľuďoch a pýtali sa, "Vidíte nás? Vidíte, ako sa milujeme? Nikto iný nemá takú lásku."
Vraveli si "Milujem ťa", keď už nevedeli čo povedať alebo to jednoducho chceli počuť od toho druhého. Boli neustále spolu a zamilovane sa dívali jeden na druhého, no pritom každý stál na druhej strane priepasti, otočený chrbtom k tomu druhému, hľadiac na niekoho úplne iného. Brali jeden druhému slobodu v strachu, či snáď sebeckosti? Pozorovala som ich a videla, ako si navzájom priväzujú reťaze na nohy, ako si viažu ruky a pripútavajú k sebe navzájom. Keď sa objali, ich duše ostali chladné a osamelé, a keď sa milovali, bol to tanec o život, ktorý nedokázali vyhrať.
Hľadela som na Lásku ako podišla ku mne a s odporom som pokrútila hlavou.
-Ľudia už zabudli milovať,- povedala som jej potichu a striaslo ma,- Zamieňajú si lásku s peniazmi či obyčajnou túžbou niekoho vlastniť. Všetci si myslia že nikto nemiluje viac ako on, či ja, či ty, no pravda je taká, že málokto dokáže skutočne, bezzištne, obetavo milovať,- šepla som.
Ona sa iba usmiala a pohladila ma po líci. Na okamih som zavrela oči a bránila sa všetkému čo vo mne ožilo, no márne.
-Myslíš, že je pre nás ešte nádej?- spýtala som sa a pozrela na teba. Iba si sa usmial, a vtedy som pochopila.
Pohľad mi padol na naše ruky - keď sme kráčali vedľa seba, nikdy sa nedotýkali - miesto nich, naše srdcia prepletené a naše kroky boli kroky dvoch slobodných ľudí, rovných jeden druhému. Dal si mi krídla a ja miesto toho aby som odletela, iba som sa k tebe pevnejšie pritisla a moja duša, slobodná ako nikdy predtým, ešte nebola k nikomu tak zaviazaná.
Vždy som sa zhlboka nadýchla a cítila ťa v sebe, pri milovaní stali sme sa jedným. Aj keď si so mnou nebol, stále si bol vo mne - a stačil jediný pohľad aby som vedela, čo mi chceš povedať. Bez slov si dokázal viac ako akýkoľvek básnik, tvoje dotyky boli mojou piesňou.
Pousmiala som sa a vnútri sa zachvela.
-Si to ty,- prikývla som hľadiac naňho a spoločne sme sa vydali na cestu, bok po boku, dotýkajúc sa srdcom a dušou. Chceli sme naučiť ľudí milovať.
Ty, Láska a ja, Nádej.
