Balada o/pre večne ublížených.
Part prvý, prehovorí Ublíženie
Súci je nik, no vyhovieť snažíme sa všetci.
A tak nás ubúda, veď nahradia nás veci.
Píšeme, že si vylievame svoju temnú dušu
tvárime sa ako psy, ktoré nikdy nepokúšu.
Sme ublížení, veď trpíme neustále
a nikdy nie sme v práve,
nikdy nie sme v práve...
Staviame sa na zadné a odmietame dýchať
režeme sa, bodáme a srdca plná pýcha
Nik nám nerozumie a na všetko sme sami
a proti nám je ten, kto nie je s nami
len ten kto nie je s nami
Part druhý, prehovorí Strach
Skrývam sa v hĺbke vášho srdca
veď ja som pravda srdce-rvúca
Zavriem vás v klbku vašich duší
kto odísť chce? Len nech to skúsi...
Tak len nech to skúsi...
Som sentimentálnou najschodnejšou cestou
som ženích naháňajúci sa za nevestou
čo cestou hlavu k zemi skloní
veď ju nikdy, nikdy nedohoní...
Part tretí, prehovorí Bolesť
Vy, ľudia stratení a nemí!
Ukrytí v rohoch stien
a padajúci k zemi
Vy skutočnú bolesť nepoznáte
svoju zbabelosť ňou zakrývate
a tvárite sa že ste ublížení
a tak veľmi nemí...
tak veľmi nemí...
Part štvrtý, prehovorí Život
Prišiel som rýchlo a odletel s časom
povedal zbohom šedivým vlasom
A čo vy? Zavretí v tmavom kúte
v tej svojej večnej psej búde
Stihli ste žiť, a či iba plakať?
Smrť predsa nikdy nezvykne čakať
a čas sa nepýta, že či má stáť
kým prestanete plakať a začnete sa smiať.
Part piaty, zborovo
Vstaň!
Ublíženie
Strach
Bolesť
Život
Nastúpení a pripravení k splneniu misie!
Misia znie: Naučiť ľudí, čo skutočne znamenáme...