Koľkokrát mám umrieť?
Koľkokrát mám umrieť..?
Keď som umierala prvý raz, plakal si a spýtal si sa ma, či ťa ľúbim.
Neviem prečo ľudia majú tendenciu hovoriť všetko na poslednú chvíľu. Prečo plačú, keď vedia, že ten človek bude navždy s nimi.
Keď som umierala druhý raz, spýtal si sa ma, či budem znovu žiť.
Nechápala som, prečo sa ma pýtaš takú hlúposť, keď iba kvôli tebe som sa vrátila.
Keď som umierala tretí raz, usmial si sa a povedal mi, že ma miluješ. Prvý krát.
Nechápala som tvoj strach, čo sa ti zračil v očiach, ani dôvod prečo si to povedal až teraz.
Keď som umierala štvrtý krát, stál si trpezlivo pri mne, a ja som túžila počuť, že ma lúbiš.
Nechápala som, že tvoje oči sú unavené a zostarli, a tvoje vlasy zošediveli a stratili svoj lesk. Nechápala som tvoje zvráskavené ruky ani pokojný pohľad.
Keď si umrel prvý krát, držala som ťa za ruky a plakala. Vravela ti, že ta ľúbim, opakovala to do zbláznenia.
Tajne som dúfala, že ožiješ a ja ti budem môcť povedať, že ťa milujem. Že s tebou zostarnem. A tak som čakala.
A čakám doteraz.