O sud. (či o plot?)
4. 5. 2009
Vo vlastných trápeniach ukrytí
tichúčko kropíme zem
veď sme z vody stvorení
a vraj sme prišli z oceánu
tak sa ma nepýtaj, prečo sú slzy slané...
V hĺbke duše ukrývam poklad
zvláštne, hoc nemám kľúč
ty vieš že stačí jediný pohľad
a ja ti prídem odomknúť.
Nehľaď na mňa, veď si len osud
a sám netušíš svoj smer
a mnohí v teba ani neveria.
Necítiš sa hlúpo?
Zavretý v horoskopoch či kartách
a zaručene pravdivých vešteckých schopnostiach potulných ľudí.
Zamknutý, ako ten môj poklad, vo veciach stvorených človekom.
Ach, skutočne sme tak hlúpi?
Hrať sa s osudom a pritom naň neveriť.
To je ako kúpať sa v rieke plnej krokodílov
s istotou že teraz spia.
Časom sa z nás aj tak stane
iba ďalšia slza v oceáne...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
