Zápalky
Otvorila som krabičku od zápaliek
a ticho vdýchla vzduch
láska vraj na všetko má liek
vraj očiam vráti zrak
a ušiam sluch
Lásku poznám iba z kníh
a básni ľudí veľkých slov
preto chytám zápalky,
s úmyslom vyškrtať ich
tak ako škrtám zbytky svojich snov.
Prvá horí, tá je za nádej
za to že verila som snom
blázon ako ja sa často nenájde
zmysel? Nehľadaj ma v ňom
Horí druhá, tá je za bolesť
za každú slzu vyplakanú v tme
urobil si zo mňa ratolesť
ktorá nevedela čo je "nie"
Horí tretia, tá je za hlúposť
s akou skúšala som žiť
nikdy nemala som dosť
nikdy nevedela pochopiť
Štvrtá padá, tá je za lásku
čo možno rada mala
pretrhnutá niť, len na vlásku
istotu tá nikdy nepoznala
Horí piata, tá je pre pravdu
čo tvrdo raniť vie
brala som vždy stranu nesprávnu
miesto áno hovorila nie
Šiesta, horí pre život
splnených snov a plný šťastných ľuďí
plný hlúpych slov a ohňa ktorý studí
Siedma, tú vkladám do duše
nezapálim, nie
vravia mi že láska nekúše
že o živote niečo vie
Moja duša zlomená
len na popol plie
čo to všetko znamená
iba siedma zápalka vie.
Slzy mi kropia túžby po snoch
zvieram zápalku v dlani
chladná zostávam, možno navonok
že necítim bolesť ani...
vnútri však horím
horím ohňom poslednej zápalky
a pýtam sa kedy dohorí
na život sme všetci prikrátki
a na lásku...? mi duša hovorí...
Dohorím, vyhasnem, skryjem srdce v dlani.
Takto sa to končí? Osud spočítaný?
Prepáč mi život..naozaj som chcela
aby mi bolo cťou.