Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ženy verzus muži verzus mier

31. 1. 2011

28. Júna 2010

 Kto to vlastne kedy napísal, že ženy sú z Venuše a muži z Marsu?

 

Už dlhší čas mi robí starosti jedna vec - rozdiely, ktoré si medzi sebou (väčšinou prehnane a umelo) vytvárame sami. Ženy, ktoré hovoria "to sú chlapi" a chlapi, ktorí kontrujú "ženské!!". Na oboch stranách je týchto zástupcov bohužiaľ viac ako dosť, ale začínam mať pocit, že váhy sa nakláňajú na stranu žien.

 

Myslím, že veľký podiel majú na tom nielen romantické filmy vyvolávajúce mylnú predstavu o oboch pohlaviach (ale hlavne o mužoch - ostatne, čo môžme čakať ak námet na romantický film napíše žena??) ale aj knihy od Rosamundy Pilcher a Daniely Štýlovej, rovnako ako všetky ženské časopisy útočiace na "ženskosť" a "lifestyle ženy". Dobre, v "mužských" časopisoch sa tiež nájdu vskutku úchvatné návody na to, "ako zbaliť čajku" a podobne, ale všetci dobre vieme, že tie mužské časopisy sa dajú aspoň čítať. Ja osobne mám už po krk romantických kníh od moderátoriek, ktoré sa už nemajú ako zviditeľniť alebo majú pocit, že sa MUSIA o svoje "skúsenosti" podeliť so "všetkými ženami sveta" (pretože všetci vieme, že tie bláboly čítajú iba ženy) a svojimi pseudo-intelektuálno-psychickými radami do života moria ten náš literárny svet. Mám po krk všetkých návodov na to, ako zbaliť tú či toho, ako "zistíte, či vám je neverný", mám dosť všetkých zaručene pravdivých rád do života....všetci títo "pomocníci do života" spôsobili akurát tak to, že sa ľudia medzi sebou nerozprávajú. (Osobnú medailu za pomoc pri retardácií ženských mozgov má film Sex v meste, ďakujem!) Hľadajú pomoc na internete, v časopisoch, u cudzích ľudí, miesto toho, aby sa porozprávali s tým, koho sa to najviac týka - so svojím partnerom. Miesto toho, aby sa človek rozhodol sám a vzal na seba zodpovednosť za dané rozhodnutie, chodí po priateľoch a žiada od nich rady - akoby oni mohli lepšie vedieť ako on sám, čo treba spraviť.

 

Ľudia sa prestali rozprávať. Utkveli v zaužívaných predstavách, ktoré si sami vytvorili. Že žena je žena, a ako žena musí robiť ženské veci (milovať nakupovanie, pekne sa obliekať, byť zaslepená kabelkami, topánkami a zlatou kreditkou, chodiť na romantické filmy a nechápať všetko čo sa týka chlapov) a muž musí robiť mužské veci (milovať iba futbal a pivo a zarábať). Nenávidíme stereotypy a pritom si ich sami vytvárame - našim nerozprávaním sa. Automaticky beháme v koľajach, ktoré pre nás vyjazdili iní iba preto, lebo "tak sa to proste robí". A možno sa ani nechceme chápať.

 

Preto sa chcem poďakovať všetkým ženám, ktoré nemajú problém dať si so svojím chlapom pivo a mužom, ktorí svoje ženy na to pivo zavolajú. Všetkým ženám, ktoré si obľúbili jeho kamarátov ako svojich vlastných a nemárnia zbytočne veľa času hlúpymi babskými jazdami, ktoré dávajú zmysel akurát tak stereotypným čajkám ktoré babskú jazdu začínajú už zmieneným filmom sex v meste a tešia sa, ako im je vlastne bez mužov dobre. Chcem sa poďakovať všetkým mužom a ženám, ktorí zistili že spoločne je tá zábava oveľa väčšia a špeciálne ženám, ktoré sa vedia baviť rovnako srdečne, nekontrolovateľne a úprimne ako väčšina mužov. 

 

Ďakujem všetkým mužom, ktorí nebalia "čajky" na drahé autá a kreditky a všetkým ženám, ktoré sa na nič nehrajú a za každých okolností sú samé sebou. Ktoré nerobia rozbroje medzi kamarátmi a nechcú svojich chlapov meniť "k obrazu svému" a milujú ich takých, akí sú. Všetkým mužom, ktorí nežiarlia zbytočne na svoje partnerky a ponechávajú im slobodu - a toto isté platí aj pre ženy - a chápu a milujú ich ženskosť so všetkým dobrým a so všetkým zlým. Všetkým ženám, ktoré nechajú chlapa byť chlapom a nerobia mu zbytočné a detinské scény, a vedia, že spoločne mlčať je niekedy krajšie ako polhodinu rozprávať o svojej kolegyni z práce.

 

Jednoducho, ďakujem všetkým, ktorí tie prirodzené rozdiely medzi nami neprehlbujú, ale naopak, snažia sa ich chápať, tolerovať a milovať.

 

Veď preto je žena ženou, a muž mužom :)

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář